La Madrastra- Macocha

 V tejto sekcii sa zameriam na vykreslenie postáv a ich charakterov. Každá postava je iná a nemôže sa porovnávať s nejakou druhou. Každá má svoj vlastný osud. Svoju vlastnú cestu po ktorej kráča. Či už je tá cesta rovná alebo kľukatá, kráča po nej a musí dôjsť až na jej koniec. Niektorých čaká bolesť a trápenie, iných spravodlivosť, ktorej sa vyhýbali 20 rokov a iných zas čaká radosť, láska a zaslúžený pokoj duše... Poďme sa pozrieť aký kto v skutočnosti je.

 

   

Mária Fernandezová- Akuńová (Victoria Ruffo)

 Mária je hlavnou postavou celého príbehu. Príbehu, ktorý je plný utrpenia, klamstiev a nenávisti, ale aj čestnosti, lásky a odpustenia. Ona je tá, ktorá tak veľmi trpela dvadsať rokov. Prežila dvadsať rokov neúprosnej samoty v ženskej väznici na Arube- tisíce kilometrov vzdialená od svojej rodiny. Od svojho milovaného muža a predrahých detí- Hectora a Hviezdy. Pred dvadsiatimi rokmi ešte bola šťastná po boku milovaného Estebana, no do jej šťastia vpálila hrozná rana. Prišiel ten osudný výlet, na ktrom Patricia zomrela a ona ostala sama, len so svojou zúfalosťou. Mária bola vždy prenesmierne dobrá. Bola láskavá, milá, šarmantná, krásna a veľmi komunikatívna. Vždy sa dokázala vynájsť, všade sa vedela zorientovať. Jej srdce bývalo, milujúce a vrelé a duša čistá ako krištáľ. Taktiež bola veľmi inteligentná a vďaka svojej milote a láskavosti si vždy vedela získať srdcia ľudí. No tú dobrú, skromnú a nežnú Máriu zrazu zavreli. Zavreli na doživotie. Najviac ju bolelo, že nebola so svojimi deťmi, ktoré tak ľúbila a jej muž, ktorého z celého srdca milovala ju odvrhol. Odkopol ako prašivého psa a ani ho nenapodlo pomôcť jej. Za tých 20 rokov nevýslovných múk jej srdce stvrdlo. Akoby sa z neho stala ľadová kryha. Ľad nenávisti a utrenia jej zabral celé srdce okrem jediného miestečka. Miesta, kde žili jej deti, za ktoré by dala aj život. Po dvadsiatich rokoch sa ale stáva zázrak a Máriu púšťajú za dobré správanie na slobodu. Dostáva milosť a neskutočne šťastná, že je voľná sa vracia späť do Mexika. No z väzenských brán nevychádza tá istá Mária, ktorá do nich vstúpila. Z väzania vychádza statočná, silná a zrelá žena, ktroá vie čo chce a je rozhodnutá, že jej nikto nezabráni v tom aby uskutočnila svoj plán. V jej srdci zostáva už len láska a nenávisť. Láska k deťom a nenávisť k Estebanovi, ktorý ju tak podlo zradil. Ktorý jej ublížil. Vykašľal sa na ňu, keď ho najviac potrebovala. Do Mexika sa vracia s dvoma prioritami- vziať si svoje deti a odhaliť skutočného vraha. No nič nie je také ľahké ako ona predpokladá. Hneď ako príde, zvolá všetkých čo boli na tom výlete, aby sa im ukázala a povedala, že odteraz sa pre nich stáva hrozbou. Prichádza do svojho bývalého domu čaká ju šok- zisťuje, že Esteban navravel deťom, že ich matka zomrela pri autonehode a dal namaľovať obraz neznámej ženy, ktorú im predstavil ako ich matku. 20 rokov sa za tú ženu z obrazu slávila zádušná omša a deti ju uctievali ako bohyňu. Keď toto Mária zistí, do duše sa jej vleje žiaľ a trpkosť a kričí na Estebana, ako ho veľmi nenávidí za všetko, čo jej spôsobil. Potom ju čaká druhý šok- je to prekvapenie v podobe tretieho Estebanovho dieťaťa- syna Angela. Mária síce Estebanovi tvrdí, že ju vôbec nezaujíma, kto je jeho matkou, no v skutočnosti, ju to poriadne dožiera. Rozmýšľa, láme si hlavu nad tým, kto bola tá žena, kvôli ktorej Esteban tak rýchlo na Máriu zabudol. Čím mu tak učarovala, že zabudol na to, ako veľmi miloval Máriu. Kto to len bol? Márii trvá veľmi dlho kým zistí skutočnú pravdu o Angelovom pôvode. Netvá jej až tak dlho, kým zistí, že to nie je Estebanov syn, že Esteban na ňu nikdy nezabudol a nikdy sa nezamiloval do inej. Skôr jej dlho trvalo, kým prišla na to, kto jej jeho matka. A tertím veľkým prekvapením bolo, že sa do nej zaľúbil Patriciin syn. Vedela, že ho musí na plnej čiare odmietnuť, že musí byť k nemu tvrdá, neúprosná, že mu nesmie dať žiadnu nádej, lebo keby sa dozvedel, že sedela za vraždu jeho matky práve žena do ktorej sa zamiloval, veľmi by trpel. A Máriu by znenávidel a to ona nechcela, lebo mala Leonela veľmi rada, pretože bol čestný a láskavý a zaslúžil by si len to najlepšie. Po dosť krátkom čase má nápad, ktorý sa týka jej a Estebana, no Esteban s nim za žiadnu cenu nechce súhlasiť. Mária totiž chce, aby sa s ňou Esteban znova oženil, no on to razantne odmieta. Mária naňho tlačí všetkými spôsobmi- vydiera ho, vyhráža sa mu, prosí ho, vyvíja naňho obrovský nátlak, núti ho a nakoniec- hrá mu ešte aj na city. No všetko márne. Napokon sa to ale vyriešilo razantým spôsobom. Keď deti prišli do Empresas San Roman- do otcovej kancelárie a práve sa tam Mária s Estebanom hádali, Mária bola rozhodnutá všetko povedať a začala tým: "Musím vám povedať niečo dôležité. Ja som..." vtom je ale prerušil Esteban razantným "Mlč Mária!", predstúpil pred ňu a pred deti a povedal im, že o týždeň sa s Mário ožení. Deti naňho hľadeli s otvorenými ústami- veď Mária tiež a tak sa aj stalo. Ešte na konci toho týždňa sa Esteban s Máriou opäť stali manželmi. Esteban už pred svadbou nevydržal klamať a riznal sa Márii, že ju nikdy neprestal milovať a že ju stále miluje tak vrúcne ako kedysi, ba možno aj viac, ale ona ho odmietala. Tvrdila mu, že jej láska zomrela dávno pred rokmi, že on ju už ako muž nezaujíma a že sa zaňho vydá len preto, aby bola so svojimi deťmi. Aj ona si samozrejme uvedomila, že ho stále miluje, no nechcela si to pripustiť. Ona si totiž celých dvadsať rokov myslela, že si tú lásku vykorenil zo srdca, že ju pochovala hlboko do zeme spolu so všetkými spomienkami. No nebola to pravda. Celých tých 20 rokov láska len spala v jej srdci a úplnu ju zaplavil ľad nenávisti, ktorý sa jej zmocňoval. No od prvej chvíle ako ju Esteban po toľkých rokoch pobozkal, začal ten malilinký plamienok lásky rásť a postupne roztápal všetok ľad- všetku nenávisť, ktorú Mária cítila. A zrazu si Mária uvedomila že padá- že padá do priepasti lásky. Že sa jej nedokáže ubrániť. Že jej láska sa jej zmocňuje zo dňa na deň viac a viac. Keď potom Ana Rosa Estebana postrelila a on zomieral v nemocnici- lepšie povedané, prežíval klinickú smrť, z celého hrdla vykríkla, aby ju neopúšťal, že ho miluje- a v tej chvíli sa stal zázrak. Estebanovo srdce, ktoré predtým ukazovalo na kardiografe rovnú čiaru začalo zrazu znova biť. Stal sa veľký zázrak lásky, ktorá vrátila Estebana spňť do života. Keď bol potom Esteban v kóme, Mária bola pri ňom deň-noc, ani na chvíľu ho nechcela nechať samého. Stážila ho, celý ten čas bola pri ňom a vravela mu, že sa musí uzdraviť. Že ho potrebujú- deti aj ona. Že ho miluje. Esteban ju dobre počul. A zakaždým, keď povedala, že ho ľúbi, do jeho tela sa vrátilo viac života. Všetci si mysleli, že Esteban ich slová nepočuje, no nebolo to tak. Vnímal všetko. Každý ich pohyb. Každé slovo. Každý vzlyk. eď sa Esteban uzdravil, stále Márii tvrdil, že ho miluje- no ona to popierala. A vydržala to popierať dlho. Veľa dlhých mesiacov. Horšie to bolo s deťmi. Do ich života- do ich priestoru vtrhla bezcharakterná a zlá zmija. Žena, ktroá si nezaslúži ani trocha zmilovania, ani trocha citu, ani torchu úcty. Práve naopak. Zasúži si len ich urážky, len ich ponižovanie a pohŕdanie. Tú ženu by najradšej videli mŕtvu. Chceli aby navždy zmizla z ich životov. Snažili sa ju všetkými spôsobmi vyhnať z domu. Pretože do ich domu prišla žena, ktorá bola pre nich menej ako tá najposlednejšia slúžka. Bola pre nich menej ako tá najšpinavšia handra. Bola pre nich menej ako vzduch. Bola im úplne ľahostajná. Nie to nie je presné. Z celej duše ju nenávideli. Nenávideli ju tou najkrutejšou nenávisťou, akou len boli schpní nenávidieť. Bola to totiž ich MACOCHA.  Celý ten čas čo Mária žila v ich dome, jej robili zo života peklo. Opovrhovali ňou, kričali po nej, urážali ju, vyhadzovali z domu a ona to z lásky k nim znášala. Pri každom ich slove jej praskalo a krvácalo srdce, no za ich ponižovanie ich odmeňovala láskavým pohľadom. Za ich urážkz milým úsmevom. Statočne znášala všetkz intrigy, ktoré proti nej robili deti a Alba. No v dome mala jedného spojenca. Bol to práve Angel. Angel, ktroý bol zo všetkých najmladší a bolo vidieť, že to nie je Estebnov syn, lebo mal celkom inú povahu. NEbol vôbec tvrdohlavý ani egoistický. Naopak bol veěmý skromný, láskavý. Bol to jedinečný chlapec. Mal obrovské srdce plné nehy a lásky. A on jediný Máriu prijal. Od začiatku sa mu veľmi páčila, lebo bola skvelá. Láskavá a nežná. Veľmi ho bolelo, že jeho súrodenci sú k nej takí zlí a on jej pomáhal. Aj Leonel bol Máriiným spojencom, na ktorého sa mohla vždy spoľahnúť. A ako to nebolo ružové s deťmi, tak ani s Estebanom. Odvtedy ak prišiel z nemocnice spávali v oddelených izbách, lebo to Mária tak chcela. Esteban veľmi trpel a Mária netrpela o nič menej. Bože, ako veľmi ho milovala. Ako veľmi po ňom túžila. Mohla mať všetko, ale bola taká tvrdohlavá, že Estebanovu lásku odmietala. Bála sa, že ak sa pokúsi byť s Estebanom opäť šťastná, nenájde skutočného vraha a nezíska si deti. Najhlúpejšia bola Mária v tom, že Estebana upodozrievala zo všetkých najviac. Bol na prvom mieste v jej rebríčku podozrivých. Nechcela síce uveriť, že by bol schopný Patriciu zabiť, no týmto ho trápila. Esteban jej stále do hlavy vtĺkal jednu vetu- Ľúbiš ma. Stále jej to opakoval. (podľa mňa to bolo neskutočne komické, lebo to vyzeralo, akoby ju učil nejakú básničku). Ubezpečoval ju o tom, že aj on ju miluje. že ju celý svoj život miloval. Esteban veľmi trpel tým, že vždy, keď sa Máriu pokúšali zabiť, on bol hlavný podozrivý. Mária sa jednoducho rozhodla svojho muža trápiť. Zaujímavá bola najmä situácia, ktorá nastala v 58. časti a pokračovala v 59. časti, keď Mária s Estebanom hrali šach. Vlastne jediný krát za celé trvanie Macochy. A hrali na stávku. Esteban sa s Máriou vtedy stavil, že ak vyhrá, chce s ňou stáviť noc. A ak prehrá, tak urobí to o čo ho požiada. Mária súhlasila, no nakoniec neboli spokojní ani jeden ani druhý, lebo Mária vyhrala. Vedela, že musí vyhrať, no túžila, aby ju Esteban prekonal. Aby bol aspoň raz lepší a stávku vyhral. Márii skrížil jej plány príchod Gérarda Salgada, ktroý sa do nej bezhranične zamiloval. Keď sa na scéne objavil prvý krát, Mária ešte nebola vydatá za Estebana a Gérardo chcel, aby s ním odišla a vydala sa zaňho. Vtedy ho odmietla s tým, že je pre ňu vynikajúci priateľ, ale nechce aby bol ich vzťah iný ako priateľský. Gérardo potom na jej žiadosť odišiel z Mexika, aby nezabudol na sľub, ktroý jej dal a nezačal dobýjať jej srdce. Keď prišiel druhý krát, situácia bola oveľa komplikovanejšia, pretože Mária a Esteban už boli manbželia, ale to Gérardo nechcel pochopiť a stále Márii vyznával lásku, stále za ňou doliezal- na čo Esteban prirodzene žiarlil. Esteban ho už mal plné zuby. Raz ich načapal, ako Gérardo Máriu pobozkal priamo v Empresas San Roman- v jej kancelárii a odvtedy začal Gérarda z duše nenávidieť. Dobre videl, že sa mu snaží prebrať Máriu- ženu, ktorá je len jeho a žiadnych okolností sa jej nemieni vzdať!  Mária, ale potom vysvetlila, prečo je tak viazaná na Estebana, čo ju pri ňom drží- že sú to jej deti a porozprávala mu o svojom živote. Potom odišiel. Navždy sa stratil z ich životov. Mária si postupne, krôčik za krôčikom začala získavať priazeň detí, ktoré proti nej postupne prestali brojiť, lebo videli- už aj sami- že Mária by za nich všetkých dala aj život, videli, že ich všetkých veľmi ľúbi a jediné po čom túži je, aby utvorili skutočnú rodinu.Navzše Esteban bol ochotný Máriu vždy brániť. Keď ju chceli vyštvať, vždy povedal, že oni si môže ísť kam chcú- že preňho-zaňho nech aj pokojne odídu z domu, ale Mária neodíde, že je to jeho manželka a v dome má svoje miesto. Pred deťmi rád- síce hovoril, že nerád- spomínal, že Máriu miluje a nikomu sa nepodarí rozdeliť ich. Esteban o nej hovoril ako o svojej žene, Mária sa označovala za jeho manželku. Presnejšie sa vyjadrovala Mária, lebo v skutočnosti, až do 80. časti nebola jeho ženou v pravom zmysle slova. Keď Estebanapotom zavreli, bolovala zubami-nechtami, len aby ho z väzenia dostala. Trpela- možno viac ako on, lebo dobre vedela, aké je to utrpenie, sedieť za mražami, keď si nevinný. Takmer dostala infarkt, keď sudca vyhlásil, že Esteban je odsúdený na smrť. BOjovala. Bojovala, aby zachránilasvoje šťastie, aby zachránila svoju lásku. Bojovala proti vetkým, aby mohla objať svoje deti. Bojovala na dve strany- najprv proti Estebanovi a potom zaňho. Bola silná. Za všetko utrpenie, ktoré prežila vo svojom vlastnom dome, dostala odmenu. Tú najkrajšiu odmenu- Jej deti jej povedali "mama". To slovíčko, po ktorom po celý ten čas tak túžila. Máriin boj sa končí. Prichásza do cieľa. Prichádza do cieľa, kde na ňu čaká neskutočné šťastie, radosť a láska. Už sa nemusí hrať na schovávačku. Už nemusí skrývať svoje city. Konečne môže prežívať šťastie, ktoré jej život opäť vracia. Šťastie po boku svojej rodiny. Všteci, čo stáli v ceste jej šťastiu sú potrestaní a ona dostáva zaslúženú odmenu. Jej srdce už dávno odpustilo. Nabralo dostatok síl žiť. Žiť -nie už iba prežívať. Teraz- v cieli sa začína nová etapa jej života. lepšie povedané, opäť sa obnovuje tá stará spred dvadsiatich rokov. Plná šťastia a lásky. No teraz už bez nepriateľov, už bez strachu a bez klamstiev. Rodina je opäť pokope... Macocha zomiera, navždy sa vytráca- vytráca sa ako zlý sen, ako nočná mora, ktorá pominie v krásnom slnečnom ráne... a na jej miesto nastupuje už len MAMA.

 

                              

   Esteban San Roman (César Évora)

 Esteban je taktiež hlavnou postavou, po boku Márie. Boj jej prvým a jediným manželom. Manželom o ktorom nikdy nehovorila. Ak už musela niečo povedať vždy povedala len to, že jej prvý manžel jej veľmi ublížil, pretože jej ukradol deti. Niekoľkokrát to povedala aj pred ním a jeho to samozrejme veľmi bolelo. Esteban bol vždy vplyvný muž. Bol bohatý, šarmantný, láskavý a inteligentný. Vždy, celý svoj život veľmi miloval Máriu. Bol by pre ňu urobil všetko na svete. No to ona mu predsa tak ublížila! To ona zabila Patriciu! To ona zničila, zabila lásku, ktorá ich spájala. On predsa nemôže za to, že Mária je zločinec! No aj tak ju miluje, aj tak ju potrebuje a nedokáže bez nej žiť. Asi o tomto on rozmýšľal tých 20 rokov, čo bola Mária vo väzení. Esteban bol veľmi dobrý a čestný človek. Nikdy by nikomu nebol schopný ublížiť. A už vôbec nie svojim drahým, milovaným deťom. Po tom ako Máriu zavreli a on sa s ňou rozviedol- samozrejme nemysliac na to, čo cíti on, ale myslaic len na svoje deti- na to aby oni netrpeli. Myslel si, že tak to bude najlepšie. Máriu pred deťmi a aj pred celým svetom pochoval- nebol to jeho nápad. Tento "spásny nápad" mala Alba, samozrejme nie so zámerom pomôcť jej synovcovi, ale odlákať ho od jeho ženy. Dosiahnuť to, aby na ňu zabudol. On aj jeho deti. A Esteban ten nápad prijal. Bol taký zničený, že už nedokázal premyslieť, aké následky bude mať jeho konanie. Deťom podhodil obraz neznámej ženy, ktorým si aj sám upokojil svedomie. Nemohol im doniesť Máriin obraz. čo keby sa stal zázrak a Mária by sa vrátila? Veď by ju deti mohli spoznať a to by mu tak akurát chýbalo. No malo to aj iný dôvod. Nedokázal by sa deň čo deň pozerať na obraz ženy, ktorú opustil, hoci ju celým svojim srdcom miloval. Nechal ju v tom najhoršom. No aj napriek všetkým chybám, ktorých sa dopustil, aj napriek klamstvu, ktoré vyslovil, zostáva v jeho srdci naďalej niečo čisté a úprimné. Niečo, čo nedokázal zničiť ani čas. Niečo, čo nedokázala zničiť bolesť, alebo pochybnosti. Niečo, čo by nedokázalo zničiť nič na svete. Jeho láska k Márii. Láska o ktorej ani nevedel, že žije. Myslel si, že ju pochoval spolu so spomienkou na ňu. Myslel si, že si ju vykorenil zo srdca, no sám sa mnoho ráz presvedčil o tom, že to tak nie je. Keď býval sám, keď nemohol spávať, vynorila sa mu pred očami Máriina tvár. V hlave mu znel jej hlas, zarazu ju znova cítil pri sebe. Len na zlomok sekundy. A potom si uvedomil, že je sám. Že Mária už pri ňom nie je. A že pri ňom už nikdy nebude. Že ju stratil. Ako rád by vrátil čas, no nedá sa. Chcel by na ňu zabudnúť, no nemôže. Chcel by ju prestať milovať, no nedokáže. Zrazu sa v jeho živote objavuje nová žena- Ana Rosa. Teoreticky by mohla byť skôr jeho dcérou, no ona sa doňho zamiluje, alebo skôr do jeho peňazí a Esteban si uvedomuje, že je to už takmer 20 rokov čo je sám a nechce navždy zostať sám. Ana Rosa naňho zároveň aj vytvára šikovný nátlak a tak sa Esteban rozhodne vziať si ju. Nie z lásky. To nie, no vracia sa Mária a kazí jeho plány. Tlačí naňho aby sa s ňou oženil a sám Esteban sa dostáva do zvláštnej situácie: Tvrdí Márii, že ju už neľúbi, aj keď by ju najradšej vybozkával a vykričal jej, ako mu veľmi chýbala. No Mária si vie zariadiť to čo potrebuje a po relatívne krátkom čase sa s ňou Esteban žení. Miluje ju a nikdy keď sú sami jej to nazabudne pripomenúť, no ona ho odmieta. a tak sa začína jeho boj. Boj o šťastie a... o lásku. O to, čo mu tak veľmi chýbalo 20 rokov. Bojuje a nevzdáva sa. Vie, že raz, že jedného dňa budú s Máriou opäť šťastní. Verí tomu. Bojuje proti všetkým prekážkam, ktoré mu život stavia do cesty:Leonela, ktorý si ale včas uvedomí, že Mária nie je preňho, že ona patrí k Estebanovi a nebráni ich sobášu, Anu Rosu, jeho klinickú smrť, Máriino odmietanie, Gérarda Salgada, ktorý akosi nedokáže pochopiť, že Esteban a Mária sú manželia a Máriu nikdy nedostane, ani keby sa na kúsky rozkrájal, znova Anu Rosu, Albu, Fabiolu, dokonca jeho vlastné deti, Máriine pochybnosti a nakoniec to najhoršie- väzenie. Trest za ten istý zločin, za ktorý bola súdená Mária. Ten najhorší trest- trest smrti. A keď Esteban už stráca nádej na slobodu, keď ho už odvádzajú na popravu, Mária mu zachraňuje život. Dokazuje mu, že ho miluje, že ona ho nikdy neopustí. A tak je vyriešený aj Máriin problém- našla skutočného vraha, našla spravodlivosť, jej deti opäť nachádzajú svoju matku a Estebanov boj sa končí víťazstvom. Znova má to o čo neprávom a lžou prišiel- lásku svojej drahej Márie. Jeho boj bol ťažký a strastiplný, presne tak ako Máriin boj. No toto celé vystihla jedna Estebanova veta: " Pravda a láska nás zachránia. Len oni." A presne tak to aj bolo. Esteban bol silný a za svoju silu a lásku dostal odmenu...

                                                 

  Leonel Ibańéz (Eduardo Capetillo)

 Leonel je mladý, šarmantný, atraktívny, inteligentný a veľmi láskavý muž. Pred dvadsiatimi rokmi na Arube zomrela tragickou smrťou jeho matka- Patricia. Leonelov otec Arthuro ju prežil len o niekoľko rokov a tak sa nakoniec z Leonela stala sirota. Ujal sa ho Esteban, ktorý mu dal domov a otcovskú lásku. Estebanove deti ho vždy brali za svjho "staršieho štvrtého brata". Leonelovi zostali len oni- len oni boli jeho skutočná rodina. Leonel aj Estebanove deti mali podobný osud- všetci vyrastali bez matky. Aká irónia! Leonel nemal matku, lebo ju zabili a Estebanove deti ju nemali, lebo za tú vraždu pykala. A možnože aj bolo dobre, že ho vychoval Esteban, lebo keby bol vyrastal s Patriciou, určite by nebol dostal toľko lásky a určite by nemal taký charakter. Leonel mal veľké srdce. Určite nebol taký zlý, egoistický a zvrátený ako jeho matka. Bol presným opakom. Dobrý, nežný, láskavý a zdvorilý. Estebana mal rád ako vlastného otca a Esteban zas bral Leonela ako svojho štvrtého syna. Keď sa ale zarazu zjavila Mária, to krásne priateľstvo, ktoré bolo medzi Leonelom a Estebanom začalo trochu "pokulhávať". Leonel sa totiž do Márie zamiloval. Zamiloval sa do nej na prvý pohľad. Nevedel kto to je. Nikdy predtým ju nevidel, no vedel len jedno: že sa do tej ženy úplne zbláznil. Stále o nej básnil- najmä pred Hectorom, Hviezdou a Angelom. Raz ju spomenul aj pred Estebanom, no ten našťastie nevedel o koho ide. Až kým nespoznal jej meno. Keď raz pred Estebanom spomenul, že je zamilovaný do Márie, Esteban už vedel o koho ide. Zrazu sa vyparila jeho otcovská náklonnosť k Leonelovi, začal ho brať skôr ako svojho soka a to Leonela dosť šokovalo. Esteban mu x- krát povedal, aby dal Márii pokoj, že ona k nemu nepatrí, že sa k nemu nehodí a to sa Leonelovi zdalo čudné. Tak sa Estebana opýtal, či s Máriou niečo má. Na jeho odpoveď "nie" sa ho opýtal: "A mal si?" Esteban nepoprel, že kedysi dávno veľmi ľúbil Máriu a Leonelovi došlo, že pravdepodobne preto sa správa tak ako sa správa a nechal Máriu žiť. Síce to ešte chvíľu trvalo, ale uvedomil si, že Mária a Esteban patria k sebe. Nevedel síce prečo. Nevedel, čo ich naozaj spája, ale pochopil, že on Máriu nikdy nedostane. Na ich svadbe síce ešte stihol urobiť škandál- pobozkal Máriu priamo pred Estebanom aj všetkými prítomnými, za to mu Esteban jednu strelil, Leonel mu strelil druhú a bolo vybavené. Dokonca podal výpoveď v Empresas San Roman, ale po krátkom čase sa znova vrátil. Esteban odpustil jemu, on odpustil Estebanovi a všetko bolo ako za starých čias. Leonela však zastihla jedna hrozná rana- zo stránok denníka jeho matky, ktoré mu niekto podhodil, sa dozvedel, že matka ho nikdy nechcela, neľúbila a bola by oveľa šťastnejšia, keby sa nikdy nebol narodil.Totálne ho to vzalo a zlomilo mu to jeho nežné a láskavé srdce. Za tým nasledovala ďalšia rana- Alba mu povedala, že Mária sedela za vraždu jeho matky. On ktorý spočiatku tak veľmi Máriu podporoval a vravel, že vie, že ona je nevinná, že sedela neprávom, sa teraz- keď sa dozvedel za čiu vraždu sedela obrátil proti nej. Ale len na pár hodín. Mária mu to všetko vysvetlila a samozrejme vyrozprávala aj to, prečo sa vrátila. Povedala mu o sebe všetko a Leonel jej začal opäť dôverovať. Veľmi mu pomohla jeho sekretárka Lupita, ktorá bola doňho odjakživa zamilovaná, no on si ju nevšímal. No zrazu si uvedomuje, že Lupitu miluje. Konečne nachádza pravé šťastie a pravú lásku. To, čo si taký skvelý, čestný a láskavý muž ako on zaslúži. Po všetkých tých útapách aj on prichádza do cieľa- a získava svoju vytúženú výhru...

 

                      

                     Alba San Romanová (Jacqueline Andere)

 Alba je asi tá najnecharakternejšia postava. Ona v sebe nemá štipku ľudskosti, štipku citu. Je egoistická a zlá. Je to staršia Estebanova teta. Spolu so svojou sestrou ho vychovávali po tom, čo mu umreli obaja rodičia. Obidve ho mali veľmi rady, no jedna z nich iným spôsobom. Alba. Keď Esteban vyrástol, Alba sa doňho zamilovala. Ani trochu jej neprakážalo, že Esteban je jej synovec, jej vlastná krv... Jednoducho, Alba je stelesnenie skazenosti. Má srdce z kameňa alebo z ľadu. treba si vybrať... Normálnemu človeku sa musí až rozum pozastavovať nad tým čoho je ona vo svojej skazenosti, zlobe a nenávisti schopná. Odjakživa nenávidela všetky ženy, ktoré sa objavili v Estebanovej blízkosti. Nenávidela Fabiolu, ktorá mala v pláne vydať sa za jej synovca, no najviac zo všetkých nenávidela Máriu. Nenávidela ju na život a na smrť. Pretože Mária mala to, po čom Alba vždy túžila, no bola si vedomá, že to nikdy nedostane. Mária mala Estebana. Alba by urobila čokoľvek, len aby tých dvoch rozdelila. Nakoniec nemusela urobiť nič... Všteku "špinavú" prácu za ňu urobila Patricia. To práve jej sa podarilo rozdeliť Máriu a Estebana. Patricia dokázala ubližovať ešte aj po svojej smrti- ale aj to sa počíta. Alba si z toho zhrabla už len všetky výhody. Keď Máriu zavreli a Esteban sa s ňou rozviedol, Alba sa stala paňou domu. Vládla tvrdou a krutou rukou, no v dome mala vždy poriadok. To ona nahovorila Estebana, aby sa s Máriou rozviedol. To ona nahovorila Estebana, aby dal namaľovať obraz neznámej a predstavil ho svojim deťom ako ich "matku". To ona vychovávala deti- a pokazila ich. Ona urobila jednu zásadnú chybu v ich výchove- nedokázala im dať materinskú lásku. Iba ak lásku tety. Najviac lásky im dali Esteban a Carmella. Tá dobrá a milá Carmella. Taká iná ako jej staršia sestra. Alba a Carmella mali jedno tajomstvo- obidve- v rovnakom čase sa zaplietli s Demetriom, ktorý bol vtedy už ženatý s Danielou. Obidve v rovnakom čase otehotneli a v ten istý deň obidve sestry porodili. Obidvom sa narodili chlapci. Jeden chlapček sa narodil zdravý, no druhý bol slabučký a lekári mu nedávali veľkú nádej na prežitie. Obidve rodili v jednej nemocnici v Španielsku tak, aby sa nikto z ich príbuzných nedozvedel, že boli tehotné. Albin chlapec bol ten slabý a Carmellin ten životaschpný. Keď v jedno ráno našla Alba v postieľke svoje dieťa mŕtve, neváhala ani chvíľu, rýchlo ho schmatla, preniesla do postieľky sestrinho dieťaťa a živého chlapca dala do svojej postieľky. Takto šikovne deti vymenila a keď sa jej sestra vrátila, našla v postieľke svojho chlapca mŕtve dieťa a samozrejme si myslela, že to práve jej chlapec zomrel. Alba bola ohľaduplná- ponúkla svojej sestre, že sa o Angela- tak pomenovali živé dieťa, podelia. Svojej sestre vlastne vzala všetko čo mala- najprv jej prebrala muža, ktorého ľúbila a potom jej vzala aj dieťa. Alba neváhala urobiť ani takú podlosť, pretože jej to vyhovovalo. Keď sa ale vrátila Mária, Alba proti nej začala brojiť. Nechcela dopustiť, aby jej prebrala miesto vedľa Estebana, miesto panej domu. Mária to napriek tomu urobila a Alba sa všetkými možnými spôsobmi, všetkými intrigami, všetkou svojou zvrhlosťou snažila Máriu vyštvať z domu. Najprv proti nej nahuckala deti, povymýšľala si o nej rôzne klamstvá, alebo lepšie povedané polovičné pravdy- samozrejme len tú časť, ktorá jej vyhovovala. Nikdy nepovedala ako to bolo naozaj. Vždy to prekrútila tak, že Mária z toho vyšla ako tá najhoršia. Zaujímavá bola najmä jej teória: "Za všetko môže Mária". Ak sa hocičo hocikomu stalo- Mária o tom ani len nevedela a nemala s tým nič, Alba povedala: "Za to môže Mária." Za všetky tragédie čo sa stali, za všetko zlé, za všetky nehody- za všetko mohla Mária. Naozaj zaujímavé. Esteban si všimol, že Alba robí všetko preto, aby Máriu vyštvala a keď sa naskytla príležitosť- Mária a Alba sa pohádali kvôli Rebece- slúžke, ktorá odmietala počúvať Máriine príkazy a Mária ju za to vyhodila, Alba sa veľmi nahnevala a vykričala Márii, že nemá žiadne právo vyhadzovať niekoho z domu- to Máriu tak vytočilo, že Albe povedala: " Ak sa ti nepáči, možeš kľudne odísť aj ty." Alba s tým šla za Estebanom- že Mária sa ju pokúša vyhodiť z domu, Esteban, ktorý už predtým mal na Albu ťažké srdce sa zastal Márie a Alba musela z domu von- spolu s Rebecou. Po mesiaci však Mária opäť Albu zavolala späť a Alba to šikovne využila. Hodila sa zo schodov a zhodila to na Máriu. Povedala, že to Mária ju pri hádke strčila z toho schodiska. Deti to rozzúrilo a tak Máriu z domu vyhnali. Mária sa potom celý deň túlala po meste, utápala v slzách, nevedela kam ísť. Vynorili sa jej všetky spomienky- všetko čo jej deti povedali odkedy prišla. Všetko to boli hrozné veci. Keď Esteban zistil, že Mária z domu na žiadosť detí odišla začal ju zúfalo hľadať. No nikde ju nemohol nájsť. Ešte k tomu sa večer spustila hrozná búrka a práve v tej búrke Máriu našiel. Albe sa tak nevydaril jej plán zbaviť sa Márie. Potom, keď Estebana za Patriciinu vraždu zavreli, všetkým sa priznala so svojím zvráteným citom k Estebanovi- aj jemu samotnému. On ju už nevládal ani počúvať. Stále mu opakovala, že ho miluje a on lietal po svojej cele ako zmyslov zbavený, zapchával si uši, vyhadzoval ju, kričal na ňu nech prestane, nech ho prestane trápiť. Kričal na ňu, že je zvrátená, že v sebe nemá štipku morálky... Jednoducho- na celej čiare ju odmietol a ona sa mu za to aj patrične pomstila. Pred súdom vypovedala v Esteanov neprospech, vymyslela si, že sa jej vraj priznal, že to on zabil Patriciu a pre túto krivú výpoveď ho odsúdili na smrť. Tým začala dielo svojej pomsty. Po pár dňoch sa pokúsila zabiť deti a nakoniec zabila aj Rebecu. Mária mala zlú predtuchu a tak letela naspäť do Mexika skontrolovať svoje deti... a našla ich polomŕtve v pivnici. Deti zachránili, no keď Alba zistila, že ju odhalili a že po dome pobehujú policajti, ktorí ju chcú zajať, namiesto toho aby sa priznala a vzdala, vyliezla na strechu a aj napriek všetkým zúfalým protestom z úst Márie, detí, služovnístva, polície, otca Belissaria a ostatných, skočila... Nebola na mieste mŕtva, ale zomrela, keď ju nkladali do sanitky. A tak vyhasol život ženy, ktorá celý svoj život len ubližovala. Mohla mať ešte možnosť zmeniť sa, ale už ju nestihla dostať. A možnože by ubližovala naďalej. Možno to takto bolo lepšie. Ktovie...

 

                                

     Ana Rosa Mrquézová (Martha Julia)

 Ana Rosa je ďalšia zo skupiny: POTVORY. Je dostatočne zlá na to aby mohla ubližovať tak ako za svojho života ubližovla. Nemala nejaký veľmi silný charakter. Vstúpila do Estebanovho života a básnila ako veľmi ho miluje, šikovne ho spracovala, vytvárala naňho obrovský nátlak, len aby sa s ňou oženil- a ona sa mohla dostať k jeho peniazom. Od začiatku to bol jej jediný cieľ. A hoci bola zasnúbená s Estebanom, mala aj ľúbostný románik s Carlosom- s ktorým otehotnela. Keď sa vrátila Mária, Esteban si uvedomil, že sa nemôže oženiť s Anou Rosou, lebo ju nemiluje a nemôže svojim deťom priviesť macochu, ktorú by nenávideli, keď žije ich matka. A zároveň si uvedomil, že Mária urobí všetko preto, aby mu zo života urobila peklo a keďže mal Anu Rosu rád- no nedá sa povedať že ju miloval, mal ju rád ako človeka, alebo skôr ako dcéru, lebo Ana Rosa bola asi iba o niečo staršia ako Hector- možno rovnako stará- nechcel aby trpela. A on vedel, že ako macocha jeho detí, ktoré by mohli byť jej súrodencami by trpela. Takže pár dní potom ako sa Mária vrátila išiel za Anou Rosou a oznámil jej, že sa s ňou nemôže oženiť, lebo v jeho živote sa objavil jeden problém a on ho musí vyriešiť. Ana Rosa nechcela ani pomyslieť na to, že by sa nestala seńorou San Romanovou a tak Estebana uproslila aby svadbu len odložili. Esteban ten návrh prijal.  O niečo neskôr mali už stanovený aj dátum svadby, ale tesne pred ňou prišiel Esteban za Anou Rosou a povedal jej, že sa neožení s ňou, ale s Máriou. Z tejto správy sa Ana Rosa úplne pomiatla a tak ju jej teta držala na uspávacích práškoch až do dňa svadby. Vtedy to už Ana Rosa nevydržala, schmatla pištoľ, ktorú jej niekto podhodil a pár hodín po obrade vtrhla do vily San Romanovcov, kde vykričala, že Mária bola vo väzení za vraždu a úplne šialene na ňu nakoniec vytiahla pištoľ a chcela ju zabiť. No Esteban sa do tej strely hodil a Márii tým zachránil život, no sám oňho takmer prišiel. Anu Rosu potom zavreli na psychiatriu, no o niekoľko týždňov sa z nej dostala. Potom zistila, že je tehotná a hoci ona aj jej teta Daniela dobre vedeli, že to dieťa je Carlosovo, všetkým navraveli, že je Estebanovo. Ana Rosa dokonca v jeden večer vtrhla do domu Sam Romanovcov a slávnostne všetkým- vrátane Márie oznámila, že s jej mužom čaká dieťa. Môžme si domyslieť ako sa asi cítila Mária. Ana Rosa potom neustále navrávala Márii, že sa s ňou Esteban stále stretáva, čo nebola pravda- alebo lepšie povedané, nebola to pravda v takom zmysle ako si domýšľala Mária. Esteban- áno stretol sa párkrát s Anou Rosou, ale len ako priateľ, ktorý jej chce pomôcť, v žiadnom prípade ako jej milenec. Ana Rosa ale hrou osudu potratila a tak už nebolo nič, čo by Estebana k nej viazalo- iba povinnosť, lebo čakala "jeho" dieťa. Nazrime trocha do minulosti Any Rosy: Jej matka Sofia sa rozviedla s jej otcom ešte keď bola veľmi malá, takže otca vôbec nepoznala. Keď bola trocha väčšia, jej matka sa vydala za Demetria Rivera- terajšieho manžela jej tety Daniely. No jej matka sa zbláznila a bola čoraz bláznivejšia a bláznivejšia a napokon za záhadných okolností umrela. Po smtri matky sa jej otčim oženil so Sofiinou sestrou Danielou do ktorej bol zamilovaný už počas manželstva so Sofiou. Teta a nový strýko si ju vzali k sebe a vyrastala u nich. Už v mladom veku sa prejavila jej podoba s matkou a strýko ju v šestnástich rokoch znásilnil- a odvtedy ešte mnohokrát. Esteban bol prvý, kto sa k nej správal ako k žene- ako k ľudskej bytosti, ktorá má city a srdce (hoci v prípade Any Rosy sa o tom dá vážne pochybovať.) Všetci hovorili, že Ana Rosa zdedila svoje šialenstvo po matke a asi to aj bola pravda. A teraz trochu k jej charakteru: v jej prípade sa o charaktere síce hovoriť nedá, ale tak či tak: bola zlá, úlisná, podlizovačná, egoistická, prospechárska, tváriaca sa ako veľká obeť... a ešte k tomu šialená. Po všetkom tom zlom, čo spôsobila Márii a Estebanovi, ako sa ich snažila rozdeliť, aj ona dostáva šancu zmeniť sa. A využíva ju. Vďaka láskavému doktorovi Ruizovi spoznáva pravú lásku a je odhodlaná napraviť všetky svoje chyby: ako prvé- povie Estebanovi, že ho oklamala a že dieťa, ktoré čakala nebolo jeho, bolo Carlosovo, ale využila ho ako zámienku aby si k sebe Estebana pripútala, ako druhé- prehovorila do duše Carlosovi, a potom, na Arube kde súdili Estebana sa porozprávala s Máriou, úprimne sa ospravedlnila za všetko zlo a vysvetlila jej, že s Estebanom od ich svadby nič nemala. Že aj keď sa s ňou párkrát stretol, vždy len ako praiteľ, ktorý jej chcel v ťažkej situácii pomôcť a aj keď sa ho snažila znova pripútať k sebe vždy upozorňoval na to, že je ženatý, že svoju ženu z celého srdca miluje a môže od neho čakať len priateľskú pomoc. Dokonca objavila dôkaz Estebanovej neviny, no už ho nestihla doniesť pred súd a nestihla sa dostaviť ani na svoju svadbu s Dr. Ruizom- skutočný Patriciin vrah totiž predčasne ukončil jej život...

 

 

               

 

  Daniela Riverová ( Cecilia Gabriela)

 Daniela vo svojej podstate nie je až taká zvrátená, no tiež sa nedá povedať, že je to neviemaký anjel. Na prvý pohľad vyzerá ako pokojná a vyrovnaná žena, ktorá miluje svojho manžela a stará sa o svoju mladú neter Anu Rosu. No v skutočnosti ju sužuje jedno tajomstvo, ktoré je staré vyše 20 rokov. Tajomstvo o ktorom vie len ona, jej muž Demetrio- a vedela ho aj Patricia. Daniela dobre vedela, že jej sestra Sofia nie je veľmi šťastná so svojim druhým mužom Demetriom a navyše- Demetrio sa zamiloval do Daniely a Daniela doňho-síce to nebola skutočná láska- skôr len nejaká posadnutosť, pretože pravú lásku cítila len k Estebanovi. On bol jej celoživotnou láskou, no bola zmierená s tým, že ho nikdy nedostane, lebo patrí Márii a mala aspoň nejaký charakter a nebojovala vopred prehratý boj. Tak či onak napokon sa vydala za Demetria, no nikto nevedel ako sa im podarilo zbaviť Sofie. Všetci dobre vedeli, že Sofia je šialená. Užívala nejaké lieky na upokojenie, no jedného dňa si ich vzala veľmi veľa a predávkovala sa nimi. Daniela ju našla ako ležala vystretá na svojej posteli a zmietala sa v smrteľných kŕčoch. Danielu hneď pochytila panika a chcela zavolať záchranku. No zrazu akoby jej udrel blesk do hlavy. Pomyslela si: " Ak moja sestra zomrie, budem mať voľnú cestu k Demetriovi a nič už nezabráni tomu, aby sme sa vzali. No ak zavolám sanitku, možnože sestru zachránia a nikdy sa k Demetriovi nedostanem. Nie. Nezavolám pohotovosť. Nechám ju zomrieť. Nechám ju, nech zomrie!!!" A toto tajomstvo ju sužovalo celý život. Nechala zomrieť svoju sestru Sofiu a neurobila vôbec nič preto aby jej pomohla. Potom sa vydala za Demetria a žili spolu 20 rokov. No po dvadsiatich rokoch Daniela Demetria omrzela, lebo sa povahovo čoraz viac ponášala na jeho nenávidenú Sofiu. Daniela sa začína Demetria báť, lebo sa ju raz snažil zaškrtiť. Chodia spolu aj do manželskej poradne, no nič už nedokáže ich manželstvo zachrániť. Poslednú štipku citu v ich manželstve zničí to, že Demetrio sa na súde na Arube otočí Daniele chrbtom a "pomáha" Estebanovi. Dokonca sa snaží Danielu zničiť. Daniela sa s ním rozvádza, no keď sa odhalí, kým v skutočnosti Demetrio je, ešte naposledy sa Daniele aj všetkým vyhráža, že kým žije, nikdy pre nich neprestane byť hrozbou. Daniele napokon nezostal nikto. Zostala úplne sama- len so svojím strachom, ktorý ju poznačil na celý život- že hocikedy, kým bude Demetrio nažive, môže sa vyrútiť spoza tmavého rohu a zabiť aj ju...

 

 

              

 

   Demetrio Rivero (Guillermo García Cantú)

 Demetrio Rivero je podlý a zákerný vrah. To je jeho stručná charakteristika. Hoci na prvý pohľad vyzerá ako pokojný muž, nie je to celkom tak. Kedysi bol ženatý s Danielinou sestrou Sofiou, no ona mu častokrát vykrikovala do tváre, že je úplne neschopný, treťotriedny právnik, že sa narodil len preto, aby prehrával, že je to slaboch, nič v živote nedokázal atď.  To ho vždy veľmi rozzúrilo a svoju ženu začal z celého srdca nenávidieť. Ešte k tomu bola šialená a bola mu len na obtiaž. Úplne iná bola jej sestra. Bola mladšia, krajšia, jemnejšia. Sľuboval Daniele, že sa s ňou ožení, ale najskôr sa musí zbaviť Sofie. V tomto mu Daniela pomohla tým, že ju nechala zomrieť. Vzali si k sebe Sofiinu dcéru Anu Rosu no už vo veľmi mladom veku sa prejavila jej podoba s matkou a to Demetria zvádzalo. Keď mala šestnásť, znásilnil ju a potom ešte neskutočne veľa krát. Ana Rosa to nikdy nikomu nepovedala, ale mu ani neodpustila. Pred 20 rokmi to bol práve on, ktorému vtedy praskli nervy a zatrelil Patriciu. To on bol jej skutočným vrahom! To kvôli nemu Mária tak trpela. Len kvôli nemu. Pred mnohými rokmi spáchal v Empresas San Roman jeden veľký podvod, ktroý mu vynieslo poriadny balík, no uložil si ho v zahraničí a tak mu ten podvod nijako nemohli dokázať a on z toho vyšiel ako víťaz. Keď sa vrátila Mária, začal mať obrovský strach, aby ho neodhalila. Veľakrát sa ju pokúsil zabiť. Veľmi veľa krát. prvý raz to bolo na prvom sv. prijímaní detí zo Xochimilca- vtedy sa ju pokúsil zraziť. Potom keď prišiel Gérardo Salgado, nasypal jej do pohára s vínom jed, aby sa otrávila-  alebo lepšie priotrávila a prestala po vrahovi pátrať. Ibaže Gérardo a Mária si náhodou vymenili poháre a namiesto Márie sa otrávil Gérardo- našťastie, to nebola silná dávka a prežil. Potom na chate Ibańézovcov ju chcel v noci bodnúť dýkou, no vyrušili ho kroky na chodbe. Potom ju chcel pred jej vlastným domom obesiť. Neskôr jej chcel vziať list od Servanda v jej kancelárii, omámil ju a bol by ju aj zabil, keby tam náhodou nevbehol Gérardo. Potom ju chcel vyhodiť z balkóna a úplne nakonic, keď už všetci vedeli, že on je vrah, unikol polícii a posledný raz sa chcel pomstiť. Vbehol priamo do domu a v Estebanovel pracovni Máriu zamkol a potom chcel zasteliť. Nemal na svedomí len Patriciin život. Zabil aj Servanda, Luciána, Anu Rosu, poslíčka z hotela na Arube- koruného svedka a takmer zabil aj Estebana, lebo on bol za Demetriov zločin odsúdený na smrť. Demetrio bol k tomu akýsi okultista vyznával pravdepodobne kult satana a ešete k tomu bol aj transvestita, ktorý sa zo všetkého najradšej prezliekal za ženy. No aj jemu sa ušlo spravodlivosti. Spravodlivosti, ktorej sa vyhýbal davdsať rokov- bol odsúdený a potrestaný za všetko zlo, ktoré napáchal...