La Madrastra- Macocha
Sceny- dialogy |
|
23.časť Scéna Esteban- Mária- deň- firma- návrh Mária: Všetci, čo poznajú moje tajomstvo budú mlčať, lebo je v hre veľa peňazí. Ty si si kúpil dopredu ich mlčanie a za žiadnu cenu sa tých peňazí nevzdajú, vrátane tvojich tiet. Esteban: Ehm, hm Mária, o čom to hovoríš? O čom budú mlčať? Mária: O dôvode svadby. Esteban: Mojej??? Čo s tým má moja svadba? Mária: Nie, nie tvoja. Naša svadba. (dlhá odmlaka) Oženíš sa so mnou Esteban a privedieš si ma do domu! Esteban: Čo?!? Mária: Znova si ma vezmeš a stanema sa MACOCHOU svojich vlastných detí. Také je riešenie! Esteban: Zbláznila si sa??? Mária: Nie, ani najmenej. Moje deti sa odo mňa deň čo deň viac vzďaľujú. Videl si ako sa ku mne správajú! Najlepším riešením ako si získať ich lásku bude, keď sa my dvaja vezmeme. Esteban: Prepáč, ako ti niečo také mohlo napadnúť? Mária: Už sme to raz urobili. A zosobášime sa znova! Esteban: Nie, nie to neurobíme! Nehovorme už o tom! Koniec! Nemám ti viac čo povedať! Mária: Ale ja áno! Svojím deťom mám čo povedať. Mám to urobiť? Esteban: Ty ma, ty ma chceš vydierať? (nechápavo) Mária: Nie. Využívam iba právo matky, to je všetko. O nič iné mi nejde. Esteban: (kruto) Právo matky si stratila už pred 20 rokmi. Mária: Nie Esteban, to sa veľmi mýliš, lebo matka nikdy nestratí svoje právo, hlavne ak je nespravodlivo obvinená. Esteban: To hovoríš ty, ale sudca ťa uznal vinnou! Mária: Nezabila som Patriciu! (nahnevane) A viem to dokázať. Jej skutočný vrah je stále medzi nami. Esteban: Kým to, čo vravíš nedokážeš, pre mňa ako aj pre ostatných si ty vrahyňa! Preto ťa nemôžem priviesť do svojho domu a do domu mojich detí. Nebudem ich vystavovať obrovskému utrpeniu, keď odhalia, kto v skutočnosti si! To mi nikdy neodpustia, rozumieš? Takže zabudni na svoje absurdné plány vydať sa za mňa, lebo to sa nestane! Nikdy!!! (Esteban Máriu opúšťa) Mária: Veď uvidíme Esteban San Roman. Ešte uvidíme, kto z toho boja vyjde ako víťaz. Pretože ja sa svojich detí nevzdám. V živote sa ich nevzdám!!!
33. časť Scéna Esteban- Mária- deň-chata-bozk Esteban: Už si to počula? Nemôžeme odtiaľto odísť, kým neklesne voda v rieke. Mária: Nie, nepočula. Esteban: Tak teraz to už vieš. Rád by som vedel, prečo si nás sem vlastne všetkých pozvala. Som z toho dosť otrávený. Mária: Nebuď až taký nedočkavý. ak som ja mohla čakať 20 rokov, kým uvidím svoje deti, nevidím dôvod, prečo by ste vy nemohli počkať ešte jeden deň. Esteban: Čo vlastne chceš, hm? Kam až to chceš celé dohnať, čo? Mária: Načo sa pýtaš, keď to dobre vieš. Odhalím skutočného Patriciinho vraha, aby som si mohla získať späť svoje deti. Esteban: Dávaj pozor Mária. Rozohrala si veľmi nebezpečnú hru. Mária:Urobím všetko, aby ma moje deti mohli oslovovať- "mama". a pokojne zničím hoc aj teba ak zistím, že si zavraždil Patriciu. Nech to bol ktokoľvek, nezastavím sa a dovediem to až do konca. (začiatok scény. Za týmto je vložená scéna s Carmellou a pokračovanie scény+ video) Esteban: Mária, tvoje hrozby ma nezastrašia a dúfam, že ti jasné, že sa nepodvolím ani tvojmu nátlaku. Takže, ešte raz ťa prosím, aby si ma prestala otravovať a najmä vyvolávať mi na mobil, keď som s Anou Rosou. Mária: Prepáč mi. Nechcela som ťa obťažovať. Ale naďalej trvám na tom, že o týždeň sa my dvaja vezmeme. Esteban: (zasmeje sa a s humorom v hlase hovorí) Nikdy ma neprestaneš prekvapovať. Leonel mi povedal, že si do mňa stále zaľúbená. Mária: Nebuď smiešny. Povedala som to, aby som ho odradila. Už dávno nie som do teba zaľúbená. Moja láska zomrela pred rokmi. (poslednú vetu zasyčí) Esteban: To som rád. Naozaj. Dosť mi prekážala predstava, že ma miluješ. Mária: Naozaj? (ironicko- neveriacky) A ty Esteban povedz mi. Ty ma už neľúbiš? Esteban: Nie, jasné že nie. Mária: Si si tým istý? Esteban: Mhm, absolútne. Mária: Necítiš nič, ani keď som takto blízko? Nič Esteban? Esteban: Nič. (vierohodne to práve neznie- v jeho hlase cítiť náznak pochybností) Mária: Ak ťa pobozkám, ani potom nebudeš nič cítiť? (pobozká ho a on jej bozk samozrajme opätuje- potom sa dlho bozkávajú, nakoniec sa Mária odtrhne) Mária: Neverím ti, klameš!!! Keby si ma neľúbil, nebudeš ma tak vášnivo bozkávať!!! Stále ma miluješ Esteban, aj keď si to nechceš priznať. Esteban: To nie je pravda, veľmi sa mýliš! Mária: Viem, že čas mi dá za pravdu. (pustí sa do behu a ujde) Esteban: ach, bože... Mária: (Ujde čo najďalej od Estebana a oprie sa o stom) Bože môj, bozkala som ho. Bozkala som ho! Stačil jediný bozk a prebudila sa vo mne všetka láska, ktorú som k nemu kedysi cítila. Nie, to nie je možné! To nie je možné! Bozkala som ho!
33. Časť Scéna Esteban-Mária-deň-chata-matka Mária: Bože, moje deti! Všetko to robím len pre vás. Len a len pre vás. Esteban: Mária... Mária: Nikdy som nebola zlá matka, Esteban a ty to vieš. Nikdy som nebola zlámatka! Nikdy! Nikdy! Bola by som dala čokoľvek, aby som sa nemusela odlúčiť od svojich detí, ale jednoducho to nešlo. a napriek tomu, že som bola odsúdená na doživotné väzenie, nad vodou ma držala nádej, že ich raz Esteban: Nie Mária. Nikdy si nebola zlá matka. Nebola si a ani nie si. Mária: (vytiahne fotografiu ich detí, keď boli ešte malé) Vidíš Esteban, tu sú naše deti. Spomínam si ako ma vtedy veľmi ľúbili a teraz ma nenávidia! Esteban: Mária,prijmi osprevedlnenie za správanie mojej tety Alby. Nech sa stalo čokoľvek, jej slová si nezaslúžiš. Mária: Vravíš nech sa stalo čokoľvek. Naďalej ma obviňuješ? Esteban: Prosím ťa Mária, pochop ma. Tvrdíš, že si nevinná, ale nevieš to dokázať! Mária: Teraz sa mi to už podarí! Mám ďalšie dôkazy. Esteban: Tak prečo ich nepredložíš? Mária: Pretože... ani netušíš čo všetko som sa za posledné dni dozvedela! Patricia Esteban: Chápem tvoje zúfalstvo, ktorým sa nás snažíš presvedčiť, že si nevinná ale načo? Stojí ti to za tú námahu? Nikdy som nechápal aký si mala dôvod, aby si zabila Patriciu. Prepáč, ale niekedy som si myslel, že si na nu žiarlila, Mária: Si o tom presvedčený? Esteban: Áno. A prosím ťa, aby si za touto hrou urobila konečne bodku. No Mária, pre teba je to ťažké a pre nás nespravodlivé. Mária: Práve ty hovoríš o spravodlivosti??? Ty, ktorý si ma pochoval v deň ako pochovali Patriciu??? Len s tým rozdielom, že ona už bola mŕtva, ale mňa si nemilosrdne zahádzal hlinou ešte zaživa!!! Počúvaj ma Esteban, vrátila som sa z hrobu, z hrobu do ktorého si ma poslal len preto aby som našla spravodlivosť! Esteban: Mýliš sa Mária! Nepochoval som ťa. Spravila si to sama, keď si spáchala zločin! Priznávam sa k jedinej vine, klamal som našim deťom, že ich matka zomrela. Možno to bola chyba, ale bolo to nutné, ak som chcel zabrániť ichväčšiemu utrpeniu. Nenechal som ich čeliť realite a žiť s tým, že ich matka Mária: Nepovažovať za zločin, že si ma odsúdil na stratu detí- jediný zmysel môjho života?! Opovrhujú mnou- vlastnou matkou a uctievajú nejakú neznámu z portrétu v hale! Esteban: Myslíš, že mňa tá situácia tešila? Hm? Že som sa roko čo rok radoval z nejakého nezmyselného obradu? Celých 20 rokov? Bola to kalvária na ktorej čele stálo pokrytectvo. Deň za dňom si sa vzďaľovala. Strácala. Strácala z nášho života. Nevieš si predstaviť ako som celé tie roky trpel kvôli jedinému klamstvu, ktoré sa teraz obrátilo proti mne! Mária: Vieš ako sa volá to tvoje utrpenie? Vina! Vytrhol si mi z náručia moje drahé deti! Odlúčil si matku od jej malých ratolestí a to Boh nenechá len tak! To bremeno bude navždy ťažiť tvoje svedomie, ale máš možnosť zbaviť sa ho, ak povieš pravdu! Esteban: To nemôžem Mária. Vieš, že to nemôžem urobiť. Ako im môžem povedať, že matka, ktorú si tak veľmi ctia sa v skutočnosti stala vrahyňou? Nikdy to nespravím! (odchádza) Mária: Ale ja, ja to hrozné klamstvo raz zničím! Zničím ho, aby som mohla znova ojať svoje deti. Zničím ho, nech by to malo stáť čokoľvek!!!
54.časť Scéna Esteban- Mária- noc- Máriina izba (dom)- "Ľúbim ho!" Esteban: Nemôžem uveriť, že Máriina prítomnosť v tomto dome ma tak rozrušuje. Opäť spíme pod jednou strechou, ibaže odcudzení ako nikdy predtým. Mária: Nikdy by mi nenapadlo, že opäť budem spať v mojom bývalom dome. Ale tentoraz sama. Som iba pár krokov od Estebana. Tých najťažších pár krokov, aké som kedy musela urobiť. (chodí popri svojej posteli a nevie sa rozhodnúť čo robiť. Vzápätí Esteban zaklope na jej dvere a stlačí kľučku) Esteban: Nepotrebuješ niečo? Mária: Nie, som v poriadku, ďakujem. Esteban: Nemôžem zaspať keď viem, že si tak blízko, tak blízko mňa. (pristúpi troch bližšie do stredu izby) Mária: Ani ja nemôžem zaspať, keď na teba myslím. (ako to vraví, ide k Estebanovi) Esteban: Mária... (zamilovane sa na ňu pozrie) Mária: Esteban... (pozrie mu hlboko do očí a úplne sa naňho prilepí, Esteban nečaká ani sekundu a svoju ženu veľmi energicky pobozká. Dlho sa bozkávajú a potom Esteban Máriu zdvihne a prenesie do jej postele. Tam sa ešte chvíľu bozkávajú a zrazu sa Mária akoby preberie z toho najkrajšieho sna, otvorí oči a vyletí ako podstrelená z postele) Mária: Nie! Nie, to nie je správne, to nesmieme! Esteban: Mária, Mária sme predsa manželia! Mária: Nie, takýmto spôsobom sa veci neriešia. Prosím ťa odíď z mojej izby. Esteban: Mária... Mária: Veľmi ťa prosím Esteban, okamžite odíď z mojej izby! Esteban: Prečo, veď pred chvíľou si to odo mňa nežiadala... (v jeho hlase cítiť značný zmätok) Mária: Neželám si, aby sme sa o tom naďalej rozprávali. (otočí sa mu chrbtom a podíde trochu bližšie k oknu) Esteban: (teraz vyletí z postele aj on a príde k Márii) Mária, Mária ty... ty ma stále ľúbiš. Prečo to odmietaš priznať, prečo? Mária: (Ešte ďalej odíde a snaží sa natočiť tak, aby jej za žiadnych okolností nevidel do očí, lebo by ihneď zbadal, že ona klame a on má naozaj svätú pravdu) Nie, to nie je pravda, veľmi sa mýliš. Už ťa neľúbim, rozumieš? Nevrátila som sa kvôli tebe. ty ma už ani trochu nezaujímaš. Esteban: (zalesknú sa mu oči, podíde znova k Márii, odhrnie jej vlasy a začne ju bozkávať po krku) Prečo klameš? Neklam, láska moja, nie. Tvoje bozky svedčia o inom. Mária: (posledný krát sa mu vytrhne) Prosím ťa, Esteban, nezabúdaj, že naša svatba nebola z lásky. (hodí akýsi zúfalo- bolestý pohľad do steny pred ňou) Esteban: čo vlastne chceš, Mária? Chceš, aby sme sa neprestajne hádali, aby... aby náš život bola ako vojna? Mária: Jediné čo chcem sú moje deti. Nikto a nič iné ma nezaujíma. Esteban: Výborne, ako si želáš. Budeme bojovať, až kým to jedného z nás nezničí. Ale bude to veľmi nerovný boj, pretože ty- bojuješ sama. Mária, budeš veľmi trpieť. (nasadil veľmi strohý tón, no z jeho hlasu bolo zároveň cítiť, že sa nechce zmieriť s tým, že by mali spolu stále len bojovať.) Mária: Nie viac ako som trpela doteraz. (zatvári sa nanajvýš odmietavo) Esteban: Odmietaš ma, keď sa to medzi nami začína uberať iným smerom? (opäť hovorí nežne, s hlasom plným lásky, tak ako predtým) Mária: Medzi nami to už nikdy nebude iné. Prosím ťa odíď. Esteban: Naozaj to takto chceš? Ešte stále máme čas všetko zmeniť! Mária: (opäť sa mu otočí chrbtom na znak nesúhlasu) Nie, nechcem nič meniť. Nech všetko zostane tak ako doteraz. Dobrú noc. ( založí ruky a neotočí sa smerom k Estebanovým dverám až dovtedy, kým nimi neprejde a ony sa nezatvoria.) Mária: ( V tej chvíli jej z očí vybehnú slzy veľkej bolesti a utrpenia a takmer z plného hrdla skríkne doslova tak, akoby sa mala čochvíľa psychicky zrútiť) Ľúbim ho!!!! Ľúbim ho!!!!!!!!!!! Nikdy som ho neprastala milovať, ale nevrátila som sa kvôli nemu, ale kvôli deťom. Iba kvôli deťom!!! Esteban: (v tej istej chvíli sa on obyrie ešte na Máriine dvere, potom prejde k svojej posteli, sadne si na jej okraj s náladou o nič lepšou ako má Mária- tiež tak akurát na psychické zrútenie) Mária, Mária... Napriek všetkému, ťa stále ľúbim!!!
58.časť- Scéna Esteban- Mária- dom- večer- šach (stávka) Esteban: ( podáva Márii pohár vína) Na zdravie! Mária: Na čo si pripijeme? Esteban: Na nás dvoch. Napriek všetkému čo sa stalo, sme opäť spolu. Život nás znovu postavil proti sebe. Akoby sme boli dvaja protivníci na jednej šachovnici. Pamätáš si ešte ako radi sme hrávali šach? Presne ako v hre, teraz už musíme iba čakať, ktorý z nás dvoch bude víťazom. Mária: Dobre poznám tvoju hru. Nemôžeš ma obohrať. Esteban: V šachu, presne ako v živote je veľa spôsobov víťazstva. Mária: Možno, ale ja už poznám všetky tvoje ťahy a dobre viem ako sa im vyhnúť, aby som vždy vyhrala. Nemôžeš ma obohrať. Esteban: Upltnulo 20 rokov, Mária. Možno poznám nové triky. Nie si trochu zvedavá? (vyzývavo na ňu pozrie) Mária: Zvedavá som, ale nebudem riskovať, pokým sa nestavíme o niečo dôležité. (pozrie naňho popod obočie hlbokým pohľadom) Esteban: (zatvári sa začudovane) Dôležité? Napríklad? Mária: Neviem, ty povedz. Esteban: Dobre, poďme sa o tom presvedčiť. Poď! (vstane zo sedačky, schytí Máriu za ruku a prejde s ňou do jeho pracovne, kde má na stolíku rozloženú obrovskú šachovnicu) Mária: Ak nás niekto počul, mohol si myslieť, že hovoríme o niečom inom, nie o jednej partičke šachu (povie to sucho, s náznakom humoru v hlase) Esteban: A ako ty vieš, že som nemyslel na niečo iné? (zasmeje sa a zdá sa pri pohľade na nich dvoch, že v tento večer majú akúsi podozrivo dobrú náladu po tom, čo sa ešte pred chvíľou pohádali, ale u nich sa netreba čudovať zmenám nálad- sú totiž ako aprílové počasie) Prijímam tvoju výzvu. Zahráme si túto partičku a stavíme sa o niečo dôležité, ako si hovorila. Mária: Povedal si, že si to rozmyslíš. Esteban: Mám premyslené. Mária: O čo sa stavíme? Esteban: Ak vyhrám, chcem s tebou stráviť noc. Mária: (v jej očiach sa odzrkadlí nejaký zvláštny nepokoj, no nestratí sebavedomie, uprene sa mu pozrie do očí a navrhne druhú možnosť) A ak prhráš? Esteban: O čo ma požiadaš (flegmaticky, takmer akoby si ani nechcel pripustiť možnosť, že by mohol prehrať.) Mária: (v jej očiach zrazu preskočí akoby nejaká šibalská iskra a takmer neveriaco sa ho spýta) Naozaj??? Esteban: Mhm! 59. časť Scéna Mária-Esteban-dom-noc-šach (pokračovanie) Mária: No dobre. (usmeje sa naňho a sadne si k šachovnici. Potiahne bielym pešiakom a hlboko sa zahľadí Estebanovi do očí) Esteban: Takže, hra sa môže začať. Som na ťahu. ------------------------------------------------------------------------------------------------- Esteban: Šach, myslím, že nad tebou vyhrávam. Predpokladám, že dodržíš našu stávku, však? Mária: Hra sa ešte neskončila, Esteban. Veruže nie! ------------------------------------------------------------------------------------------------- Mária: Šach! A šach- mat! Tak vidíš, žiaden z tvojich ťahov ma nezaskočí. (veselo) Esteban: Myslel som, že som lepší. Dobre. Dobre teda, vyhrala si. Čo teda chceš? Mária: Chcem iba vedieť pravdu. Ale celú. Esteban: Pravdu? Mária: Esteban, zabil si Luciána? Esteban: (pozrie na Máriu skutočne úprimným pohľadom) Nie. Nezabil. Ja s tou vraždou nemám nič spoločné. Mária: Dobrú noc, Esteban. (zdvihne sa a odchádza) Esteban: (odpije si z pohára a položí svojho kráľa do vodorovnej polohy na šachovnicu) Šach- mat. Prehra... Mária: (príde do svojej izby oprie sa o stenu oproti zrkadlu) Bože môj! Čo by sa stalo, keby bol Esteban vyhral? Dodržala by som potom našu stávku? Strávila by som s ním noc? Nemôžem to poprieť. Celá sa chvejem už len pri pomyslení na to, že by som sa opäť raz ocitla v Estebanových rukách. Cítiť jeho teplo. Jeho ruky na rozpálenom tele... jeho nežné pery na mojej tvári. (vzdychne) Nie, musím sa predsa kontolovať. Prišla som preto, aby som získala svoje deti. A to už navždy. Nemôžem myslieť na svoje túžby. Nemôžem predsa stále myslieť len na to, že som žena! (prichádza k spojovníkovým dverám medzi jej a Estebanovou izbou. Pohladí kľučku a zasnene hľadí na dvere) Esteban: (prichádza do svojej izby a hneď k spojovníkovým dverám. Takisto sa opiera o dvere) Chcel som sa s tebou milovať Mária. Chcel som ťa opäť držať v rukách. Túžim, túžim po tebe tak ako nikdy predtým. Ľúbim ťa, Mária. Toto je naozajstná láska a nie iba vášeň alebo pud. Cítim k tebe to, čo som necítil k žiadnej inej žene. Mária, si stvorená iba pre mňa. Prečo sa k nám osud zachoval tak kruto? Prečo???
68. časť Scéna Esteban-Mária-deň-činska reštaurácia-klamstvo Mária: (Esteban prichádza do reštaurácie, kde je aj Mária. Mária sa naňho pozrie a v jej hlase cítiť slabý náznak výčitky) Nečakám tu na teba. Esteban: Viem. Ale musíme sa porozprávať o tom liste. Je tam veľa bodov, ktoré si musíme vyjasniť o veciach, ktoré sú tam napísané. (pokojne) -------------------------------------------------------------------------------------------------- Mária: Servando na súde klamal, pretože som si nevšímala jeho nadbiehanie. Chcel si ma kúpiť. Ponúkol mi celý majetok, len aby som mu to opätovala,ale odmietla som ho. Pomstil sa mi klamstvom. Vyhlásil, že videl ako vchádzam do Patriciinej izby so zbraňou v ruke. Povedal to tak presvedčivo, že mu všetci uverili, ba aj ty! Esteban: Uveril som mu. Všetkých nás dokázal pobalamútiť. Nikto z nás nepochyboval o jeho slovách... Mária: A pre túto jeho presvedčivosť mi nespravili parafínový test. Skonštatovali ako fakt, že som to bola ja a ihneď ma uväznili. Keby ma boli podrobili tomu testu, zistili by, že ja som z tej zbrane nikdy nestrieľala. Uvedomuješ si to? Teraz už chápeš, akú škodu môže napáchať klamstvo? -------------------------------------------------------------------------------------------------- Esteban: Keď som si v jeho liste prečítal, že ťa ešte stále miluje, pochopil som, prečo sa mi ospravedlňoval. Keď som ho raz na to spýtal, povedal mi, že si vôbec nezaslúži moje verné priateľstvo. Teraz už chápem, že hovoril pravdu. Nikdy nebol mojím priateľom, hoci sa vždy tak tváril. A... podviedol ma. Ak to čo píše v tom liste je pravda, potom nás dvoch okradol o 20 rokov spoločného života. O 20 rokov, ktoré si prežila vo väzení. O 20 rokov, keď som neprestajne po tebe túžil a stále ťa miloval. (Mária sa zdvihne, že chce odísť, lebo cíti, že téma sa opäť zvrtla na starú pesničku, no Esteban ju zadrží) Nie, neodchádzaj, prosím ťa! Milujem ťa, Mária. Vždy som ťa miloval. A hoci to nechceš pripustiť, som si istý, že aj ty ma miluješ. (vzápätí ju pobozká a chvíľu sa bozkávajú a ako vždy- v tom najlepšom sa preruší scéna) -------------------------------------------------------------------------------------------------- Mária: (odtiahne sa od Estebana) Nie, nie Esteba, prosím ťa. Esteban: Nie, ľúbiš ma, ľúbiš ma! Dosť. Nie už netreba nič viac hovoriť. Nie, nepokaz čas tejto chvíle. Len keď budeš pri mne, prosím ťa- tichúčko. Dovoľ mi- pozerať s na teba, dotýkať sa ťa. Nič viac nežiadam. (pobozká jej ruku)
68. časť Scéna Esteban- Mária- večer-salón- "Mária si nechce priznať, že ma miluje" Mária: (vracia sa spolu s Estebanom domov- zastaví sa pri schodisku) Idem si ľahnuť. (už-už vystupuje po schodoch, ale Esteban ju chytí za ruku, pobozká jej ju a ťahá ju za sebou do salónu- Mária vojde prvá, rozkýve krištáľovú nádobu na whisky alebo čo je to, tá sa dosť nebezpečne zakýve, ale nespadne) Esteban: Dáš si niečo? (Pozrie sa na stolík s fľašami) Mária: Nie ďakujem. (Celý čas jej v očiach ihrá šibalský pohľad) Esteban: (pristúpi bližšie k Márii a pobozká ju a zvezú sa plynulým pohybom na gauč vedľa nich. Nebolo by na tom nič nezvyčajné, keby tam ale v tej chvíli nevošla Alba- oni vôbec nepočuli že sa otvorili dvere, lebo boli tak sústredení jeden na druhého, že svet okolo vôbec nevnímali. alba sa nazúrila a vyšla von rovanko potichu ako aj vošla. No prišli deti a alba ich poslala rovno do salónu- deti ich uvideli, ako sa bozkávajú- nič by ich na tom až tak neiritovalo, keby sa nebozkávali priamo pod obrazom ich "matky", preto rýchlo vyšli von a až za dverami sa začali rozčuľovať) ------------------------------------------------------------------------------------------------- Mária: (odtrhne sa od Estebana) Nie. Nie Esteban, týmto sa vôbec nič nevyrieši. Esteban: Čoho sa bojíš, Mária? Prečo si stále nechceš priznať, že aj ty ma ľúbiš? Mária: Nemôžem si priznať niečo, o čom pochybujem. Hoci sa usilujem,nemôžem sa zbaviť podozrenia, že ty, takisto ako ktorýkoľvek a vás si mohol zavraždiť Patriciu. (rýchlo odcvála do svojej izby) Mária: (po príchode do izby- zastaví sa oproti zrkadlu a uvažuje) Nemôžem poprieť, že Estebanove bozky ma vzrušujú. Som žena. Som len žena. Esteban je môj manžel a stále ho milujem. Milujem ho takisto ako kedysi. Možno robím chybu,keď ho odmietam. Možno by som mala poslúchnuť svoje city. Ach, nie. Bojím sa, že ak to urobím, navždu stratím svoje deti a nenájdem skutočného vraha... Esteban: (sedí na pohovke, ako obyčajne s pohárom v ruke a rozmýšľa) Mária si nechce priznať, že ma miluje. Viem, že keby si to priznala, boli by sme spolu šťastní. Veľmi šťastní.
77. časť Scéna Esteban- Mária-deň-salón- "Chcem si ťa získať" Mária: (schádza dolu schodmi, pozrie sa smerom k obrazu v hale, ale namiesto neho je na stene iba čierny obhorený fľak) Obraz, ktorý visel nad kozubom, tu už nie je! (prechádza rýchlum krokom do salónu, položi si kabelku na stolík a iba vzdychne, lebo vidí, že aj nad druhým kozubom je len prázdna stena) Esteban: (prichádza za ňou a vidí jej užasnutý pohľad) Prekvapuje ťa, že chýbajú obrazy. Zničil som ich. Rozhodol som sa skončiť s minulosťou. Mária: (obráti sa k nemu) Potešilo ma to. Kvôli obom. Ale čo bude teraz? Esteban: To neviem. Mária: Občas mám pocit, že by som už v tomto dome nemala byť. Asi by som si mala konečne uvedomiť, že som už netreba ďalej bojovať. Načo bojovať, keď som už aj tak prehrala? Esteban: Nie. Nie, tak nehovor. Mária: Občas ma premáha úzkosť. Mám priveľ anepriateľov. Veď vieš, čo urobila Alba- povedala Leonelovi, že ja som zabila jeho matku. Esteban: To urobila moja teta? Nemala na to nijeké právo! Mária: Práve preto sa s ňou chcem porozprávať. Alba nemôže niečo také sparviť a zostať taká pokojná! Esteban: Pôjdem s tebou. Nedovolím, aby ublížila Leonelovi, ktorý mi je ako syn! Mária: To, že ma chceš podporiť mi pripomína časy, keď sme spolu bojovali, aby sme prekonali množstvo prekážok, ktoré nám stálo v ceste. Ale to je už za nami. Esteban: Pretože si sa tak rozhodla. Mária, nie som tvoj nepriateľ. Mária: ale ani môj spojenec. Esteban: Mária, Mária, čo vlastne odo mňa žiadaš? Mária: Nemôžem si dovoliť o niečo žiadať. (otočí sa mu chrbtom) Esteban: (podíde k nej, pohladí ju po rukách a zozadu ju objíme, pričom sa jej začne nežne hrabať nosom vo vlasoch) Dobre vieš, že ťa stále veľmi milujem. Naozaj nepotrebuješ ani trochu lásky, či nehy? Netúžiš po objatí, po bozkoch? Mária: Isteže po tom túžim. Ako každá žena. To však nebolo stanovené v našej manželskej zmluve. Esteban: (snaží sa namietať) Mária... Mária: Už sme sa o tom rozprávali, Esteban. Kvôli deťom sa môžem ponížiť a prosiť. Ako matka som schponá všetkého. Ale ako žena... (nežne sa mu vytrhne z náručia a obráti sa tvárou k nemu) Ako žena som mŕtva. Esteban: Nie, nie. To nie je pravda. Cítil som, ako sa mi chveješ v náručí keď som ťa pobozkal. Mária: Je to možné, že kúsok žený vo mne ešte žije. Ale nie je na predaj! (pri druhej vete nasadí neústupčivý tón, obíde Estebana a najsôr to vyzerá že odíde, ale asi po 3-4 krokoch sa zastaví. Opäť otočená Estebanovi chrbtom) Esteban: (zasa dôjde k Márii) Mária...Mária nechcem si ťa kúpiť. Chcem si ťa získať. Tak ako sa ty snažíš získať deti, ja sa snažím získať si ženu. Lásku. Skutočnú lásku. (Mária sa zvrtne, otočí sa mu tvárou a chíľu si ešte pozerajú do očí)
84./85. časť Scéna Esteban- Mária- noc- park- Nájdenie v daždi (pozn. autor.: Vy čo si lepšie pamätáte túto scénu, isto viete, že na jednom mieste tejto scény skončil diel a v ďalšom dieli opakovali scénu, nie od začiatku, ale od 3. vstupu. Bohužiaľ medzi časťou scény v 84. časti a časťou scény v 85. časti, ktoré boli rovnaké sú drobné výnimky v dabingu. Sú to len niektoré synonymá, no pre väčšiu prehľadnosť uvádzam text z prvých troch vstupov v 84. časti a zvyšok je text z 85. časti) Esteban: (prichádza vo veľkej búrke do jedného parku, celý zničený, s vedomím, že toto je posledné miesto ktoré mu napadá) Mária toto miesto zbožňovala. Mária... Mária... (zrazu ju iba vidí kráčať popri aleji stromov a beži jej naproti) Mária! Mária! Mária! (pribehne k nej a začne ju šťastne ojímať) Mária moja drahá! Mária, milujem ťa, láska moja! Tak som sa bál, že ťa viac neuvidím! Raz som ťa stratil a nerád by som to znova zažil. (pobozká ju a chvíľu sa bozkávajú) Mária: Nemal si ma ísť hľadať. Naše deti o mňa nestoja. Chcem sa navždy stratiť z ich životov, aby už o mne nikdy nepočuli! (Esteban sa snaží nejako upokojiť svoju zúfalú manželku) Nechaj ma Esteban, nechaj ma! Esteban: Musíš bojovať ďalej! Nemôžeš sa len tak ľahko vzdať! Prosím! (už Máriino zúfalastvo prešlo aj naňho) Mária: Nemá to už význam. Tak veľmi som sa snažila získať si deti späť, no ony ma nechcú! Nevládzem ďalej bojovať, Esteban! Nevládzem!!! Esteban: Nie, nie, nie. Ja viem,že tvoj boj bol ťažký, ale teraz to predsa nemôžeš vzdať! Prosím!!! Mária: Na to si mal myslieť skôr ako si sa so mnou rozviedol!!! Našim deťom si povedal, že som zomrela. Je to tvoja vina, Esteban! Tvoje dlhoročné klamstvo je silnejšie ako moja pravda. Preto teraz tak príšerne trpím!!! Esteban: Ja viem, laska moja, ja viem. Preto som zvesil tie portréty, aby tá neznáma nezastávala tvoje miesto v našom dome. Prial som si, aby sa naše životy zmenili. Mária: Lenže to žiaľ nestačilo. Pre baše deti som aj tak zostala iba macocha. Som pre ne iba votrelkyňa, ktorá si uzurpuje miesto ich matky. Miesto, ktoré mi právom patrí a ktoré si mi ty vzal!!! Esteban: Nie, nie, nie, už mi to nevyčítaj, prosím! Za svoje omyly som draho zaplatil, ver mi! Mária: Nezaplatil si zaň tak ako ja! Odlúčil si ma od mojich detí. Zabudol si na mňa keď som bola zavretá vo väzení! Pochoval si spomienku! Ty si ma vykorenil zo sŕdc mijch vlastných detí!!! Esteban: Áno. Je to tak. Máš pravdu Mária. Je to všetko moja vina, ale skús pochopiť, že som nemal inú možnosť. Veď, ty si bola pre mňa všetkým! Zničila si mi život, keď ťa odsúdili, nechala si ma samého s ďeťmi!!! Mária: Neviem, čo mám robiť, nedokážem ti znova veriť. Zabil si vo mne aj posledný kus dôvery. Prečo mi tak ubližuješ? Prečo mi tak veľmi ubližuješ??? Prečo? ( oprie sa oňho a Esteban ju objíma- vzápätí sa mu zúrivo vytrhne) Nedotýkaj sa ma! Nenávidím ťa Esteban San Roman! Nenávidím ťa, pre všetko čo si mi utobil! Pre všetko!!! Strašne ťa nenávidím, pre všetky tie roky utrpenia! Nenávidím ťa! Nenávidím ťa! Nenávidím!!! (keď naňho vykrikuje, že ho nenávidí, tlčie ho do hrude, pričom on ju stále zviera v objatí a postupne sa obaja zosúvajú na zem. Ako tam tak čupia, Esteban ešte silnejšie objíma Máriu, ešte viac necháva prúdiť svoju lásku a svoje zúfalstvo, ktoré sa ešte znásobilo v spojení s tým Máriiným) Esteban: Nie, nie. Odpusť mi. Odpusť mi to všetko, čo som ti spôsobil. Viem že teraz trpíš ako nikdy, ale aj napriek všetkým omylom mi stále zostáva niečo čisté a úprimné. Niečo, čo nedkázal zničiť ani čas, ani utrpenie. Moja láska k tebe. Niikdy som nestretol ženu, ktorá by ťa v mojom srdci dokázala nahradiť. Stále som ťa nosil v mysli, v srdci, v duši!!! Neprešiel deň, aby som si nespomenul na tvoju... tvár. Moje srdce ti stále patrí a bude ti patriť...navždy. Mária: A načo nám je tvoja láska,keď máme zničené životy? To čo nás spájalo nás teraz rozdeľuje. Už je neskoro na lásku, Esteban. Dôvera a láska sa rozbili na tisís kúskov. To sa nedá napraviť! To je nemožné!!! Esteban: (pomáha jej vsať) Nie, nie, nie! Mýliš sa! Pretože ak máme lásku, máme všetko. Nijaké prekážky nás už nemôžu rozdeľovať. Nič nie je nemožné, naozaj Mária! Ver mi Mária. Pravda nás zachráni. Iba pravda. Vzájomnú doveru možme nájsť iba v pravde. To ti sľubujem! Sľubujem! (opäť ju pobozká)
(toto síce nie je žiadna scéna, ale isto si budete pamätať na stopu, ktorú zanechal Servando- na list, v ktorom mal údajne označiť Patriciinho vraha . Predkladám tento list.)
...Po toľkých rokoch, prostredníctvom tohto listu mi zostáva len jediné- poslať ti svoj vlastný kód v nádeji, že bude správne dešifrovaný: Možno sa tá odpoveď nájde v biskupskom rúchu. A možno Juana môže objasniť túto záhadu, počúvajúc príbehy o lodi smrti v nejakom kartuziánskom kláštore. Bolo by zrejme priveľmi riskantné pomýšľať na toho biblického proroka, ktorý zachránil Zuzanu. Alebo, ešte horšie, na gotickú katedrálu vo Viedni!!! Už zostáva hovoriť iba o dyniach, alebo o demencii. Žeby preto, že mám sklon k demencii? Demencia urobila zo mňa senilného blázna a preto vám teraz píšem túto správu. (keď sa na túto správu pozriete teraz, s odstupom času, položím vám otázku: Boli by ste vedeli takúto správu dešifrovať, keby ste ju po prvý krát dostali do rúk? Ten list bol jasný. Stačí si podľa vzorca dosadiť mená a keď sa to prečíta celé, pekne vyjde list, ktorým chcel Servando poukázať na skutočného vraha. Mária urobila jednu chybu- áno- podarilo sa jej rozlúsknuť všetky mená ale nespojila mená dokopy s textom listu. Preto považovala list za falošnú stopu, aj napriek tomu, že jasne poukazoval na to, že skutočným vrahom je Demetrio! Skúste to!)
88. časť Scéna Esteban- Mária-deň-reštaurácia-chata Mária: Skutočne si želám, aby Hector poslúchol tvoje slová a skončil s alkoholom Esteban: Dušoval sa, že s tým prestane. Teraz chcem, aby si poslúchla ty. Nesmieš sa vrátiť na chatu. Môže to byť nebezpečné. Mária: Dám si pozor. Esteban: Mária, ak tam chceš ísť, tak pôjdem s tebou. Mária: Vieš Esteban, vystavujem sa riziku všade kade chodím. Vieš koľkokrát sa ma už pokúsili zabiť. Neprijímam tvoju spoločnosť, takže nenaliehaj. Prekvapuje ma, že sa o mňa tak bojíš aj keď vieš, že teba upodozrievam zo všetkých najviac. Bolo by pre teba veľmi výhodné, keby som navždy zmizla. Esteban: Hm, to je pekné (s istým druhom smútku v hlase) Tvoje slová bolia. Ale radšej si ich nebudem všímať. A vieš prečo? Lebo som presvedčený, že aj napriek všetkému ma stále ľúbiš. Hoci to nechceš priznať,ľúbiš ma Mária. M iluješ ma rovnako vrúcne ako ja milujem teba. Chceš to poprieť? Hm? Odvážiš sa poprieť, čo tvoje oči, tvoje pery, tvoje telo vravia jasne? Ľúbiš ma Mária. Miluješ ma a nedokážeš to skryť. Taká je pravda. Jediná skutočná pravda o nás...dvoch. (ospravedlňujem sa za video- bohužiaľ kratšie som nenašla- táto scéna je až úplne na konci.)
|
